Mar 072013
 
Lehoty a doby

Lehoty a Doby

     Plynutie času –  je všeobecne uplatňovanou právnou skutočnosťou na základe ktorej vznikajú, menia sa, zanikajú právne normy.

      Doba aj lehota je určitý časový úsek, ktorý môže byť ohraničený vyjadrením konkrétneho počtu dní, týždňov, mesiacov či  rokov alebo aj dátumom. Počas tohto časového úseku ide obyčajne o vznik alebo obmedzenie práv a povinnosti.

      Dobou sa rozumie časové obdobie, v rámci ktorého práva a povinnosti vznikajú a  trvajú alebo na uplynutie ktorého zákon viaže ich zánik. Platí zásada, že začína plynúť prvým dňom a končí sa posledným dňom časového úseku, bez ohľadu na to, či ide o pracovný deň, alebo o deň pracovného pokoja. Doba plynie už od toho dňa, v ktorom nastala skutočnosť rozhodujúca pre jej plynutie a spravidla sa končí dňom predchádzajúcim dňu, ktorý sa svojím názvom prípadne číselným označením v danom kalendárnom mesiaci zhoduje s dňom, v ktorom začala plynúť

Plynutie doby

Plynutie doby

     Lehotou sa rozumie istý časový úsek ohraničený začiatkom a skončením plynutia. V tomto časovom úseku sa spravidla vyžaduje, aby účastník vzťahu vykonal istú činnosť alebo konanie prípadne sa konania zdržal, teda nekonal (premlčacia, prekluzívna…).Platí zásada, žezačína plynúť  nasledujúcim dňom  a posledným dňom lehoty je  v prípade, že pripadla na sviatok, vždy najbližší pracovný deň  po uplynutí určeného časového úseku, ak to v zákone nie  uvedené inak. Lehoty v civilnom konaní predstavujú konkrétne časové úseky stanovené procesnými predpismi na vykonanie určitého úkonu účastníkom prípadne iným subjektom z účastneným na konaní. (Števček, Ficová, OSP)

Plynutie lehoty

Plynutie lehoty

___Základnú právnu úpravu pre plynutie lehôt predstavuje ustanovenie § 57 OSP, ktoré je všeobecným pravidlom pre plynutie procesných lehôt v civilnom konaní, a to bez ohľadu na to či ide o lehoty zákonné alebo sudcovské, pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak.

___Plynutie lehoty určenej podľa dní je v § 57 ods. 1 vyjadrené negatívnym spôsobom, keďže „do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.“ alebo pozitívne povedané, lehoty určené podľa dní začínajú plynúť deň nasledujúci po rozhodnom dni.

Plynutie lehoty (víkend)

___Osobitne upravuje plynutie lehôt zákon č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v § 36 ods. 5, podľa ktorého „ ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt …“ Ide o konkretizáciu všeobecnej zásady, že normy OSP sa na exekučné konanie podľa Exekučného poriadku použijú výlučne v prípadoch, ak Exekučný poriadok v osobitnej procesnej norme neustanovuje inak.

Plynutie lehoty (víkend, sviatok)

Plynutie lehoty (víkend, sviatok)

 

Rozdiel medzi dobou a lehotou je teda v ich účinkoch, charaktere aj plynutí.

  •  doby sa nevzťahujú k úkonom strán alebo súdu ale ide o časový úsek, uplynutím ktorého nastane zákonom predpokladaná právna skutočnosť.
  • okamihom konania oprávneného subjektu dochádza k skončeniu plynutia doby avšak nevyvolá iné, ako zákonom predpokladané účinky, ktoré by nastali aj po uplynutí určenej doby.
  • doba, a to aj doba určená podľa dní, začína plynúť v rozhodujúci deň a nie v deň nasledujúci ako je to pri lehotách určených podľa dní.
  • na plynutie doby sa nevzťahujú inštitúty predĺženia, odpustenia, zmeškania podľa § 55 a nasledujúcich a ich plynutie nie je možné prerušiť.

V civilnoprocesných predpisoch sa môžeme stretnúť napríklad s dobou:

  • podľa §45 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. OSP „písomnosť súdu považuje za doručenú na piaty deň  od odoslania, aj keď ju adresát neprečítal
  • podľa § 47a zákona č. 99/1963 Zb. OSP „pätnástym dňom sa považuje za doručené účastníkom, ktorí nie sú súdu     známi alebo ktorých pobyt nie je známy“.
  • podľa § 48 ods. 2 a 3 zákona č. 99/1963 Zb. OSP, uplynutím ktorej sa zásielka považuje za doručenú
  • podľa § 48 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. OSP, od vyhotovenia písomnosti, ktoré sa ukladajú v súdnom spise, po uplynutí ktorej platí fikcia doručenia.
  • podľa 49 ods. 3 a 4 zákona č. 99/1963 Zb. OSP, sa písomnosť považuje za doručenú „k siedmemu dňu od odoslania zásielky

             ~ OBR. 5~

  • podľa § 111 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. OSP, po ktorú súd preruší konanie a až po jej uplynutí je možné účinne podať návrh na pokračovanie v konaní.__

___Z uvedeného vyplýva, že problematika lehôt a dôb je veľmi sporná. Na jednoznačné určenie kedy sa písomnosť považuje za doručenú, v prípade fikcie doručenia podľa § 49 ods. 2 Exekučného poriadku, neexistuje jednoznačný výklad práva. V praxi sa stretávame s rôznymi postupmi súdov a súdnych exekútorov pri počítaní fikcie doručenia.

Súdny exekútor sa domnieva, že časové určenie „po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky“  dá považovať za dobu, a teda začína plynúť prvým dňom a končí sa posledným dňom časového úseku.

 Leave a Reply

(povinné)

(povinné, nebude zverejnený)